Spojme sa pre hokej

iniciatíva fanúšikov slovenského hokeja

Peticia

Diskusia | Naša Petícia | Registrácia | Mediálne vyjadrenia | Články | Blogy | Ankety | Kontakt |





Partneri webu

Eurolanche.com

SlovakNHL.sk

HokejForum.com

aj tvoja nhl addon komunita

Upload obrazkov zadarmo - uploader.sk

http://detroitredwings.blog.cz/

Tampa Bay Lightning

Hokej Live

Chceš sem patriť?
Pre bližšie info o možnostiach spolupráce klikni na sekciu Spolupráca s webom.

Domena spojmesaprehokej.eu (Marek.Duľa | 18-08-2009)

Ospravedlnujem sa za to, ze web bol nepristupny.

Bol problem s domenou, jeden pan (Lukáš Kubovič) ju mal na svoje meno a tahal nas za nos.

Nakoniec to skoncilo tak, ze sme sa k tej domene (spojmesaprehokej.sk) nedostali a zaregistroval si ju niekto iny, ktory od nas chcel dalsie peniaze za to, ze nam ju prenecha.

S tym sme nesuhlasili a preto sa Peticny vybor rozhodol, ze nasa nova adresa bude: http://www.spojmesaprehokej.eu/

O zmene adresy upovedomim ludi, ktori podpisali peticiu a rovnako aj nasich partnerov, teda weby ktore vidite na pravej strane ...

Este raz sa ospravedlnujem, v mene celeho Peticneho vyboru.

Domena spojmesaprehokej.eu je plne funkcna.

Momentalne nemame s domenou spojmesaprehokej.sk nic spolocne, distancujeme sa od nej, nevlastnime ju a nevieme ovplyvnit jej obsah.



DIALÓG so ŠTEFANOM MIKEŠOM (admin | 12-01-2009)

DIALÓG NA VÍKEND so ŠTEFANOM MIKEŠOM, trénerom hokejovej reprezentácie do 20 rokov. S odstupom času pretrváva vo vás sklamanie z toho, že sa vám nepošťastilo na dva pokusy vybojovať medailu, alebo si skôr uvedomujete úspech, ktorý ste dosiahli?
„Bolo to viac o sklamaní. Mrzí hlavne zápas so Švédskom, v ktorom sme mali postup do finále na dosah. Postupne však mrzutosť opadáva. Pomohli nám k tomu aj gratulácie od ľudí, ktorí boli z nášho úspechu nadšení a priali nám všetko dobré. Až s odstupom času si to človek všetko uvedomuje. Život ide ďalej, ale už vieme, že sme dosiahli výborný výsledok.“

Prúdia gratulácie ešte aj po návrate na Slovensko?
„Áno. Vlastne až tu sme si naplno uvedomili, čo sme dosiahli a aký výsledok sme spravili. Naozaj sme sa dostali v hokeji do skvelej spoločnosti. S pribúdajúcim časom sme sa adaptovali na štýl, akým hrali tie najlepšie tímy, čo bolo skvelé. Gratulácie stále chodia a je príjemné čítať ich.“

Vnímali ste trochu aj v Kanade, aký hokejový ošiaľ ste na Slovensku výsledkami spôsobili?
„Už za morom sme dostávali množstvo sms správ od známych, ale aj neznámych ľudí, ktorí nám priali všetko najlepšie. Mali sme informácie aj z tlače. Priznám sa, že sme nemali dostatok času na to, aby sme sa tomu venovali podrobne. Podporu od ľudí zo Slovenska sme však cítili.“

A čo hovoríte na fakt, že prenosy našich zápasov v televízii mali takmer polmiliónovú sledovanosť?
„To je perfektné! Podarilo sa nám postaviť slovenský národ na nohy, čo je skvelé! Až teraz si však naozaj naplno uvedomujeme, čo sme dosiahli.“

Úprimne. Verili ste pred šampionátom, že by mohol prísť taký úspech?
„Už pred majstrovstvami sme zhovárali, čo chceme uhrať. Vedeli sme, že každý zápas sa začína za stavu 0:0. Chlapcom sme to viackrát prizvukovali. Nebol to však blesk z jasného neba ale práca od konca minulej sezóny, keď sme začali myslieť práve na tento šampionát. Citlivo sme vyberali hráčov, určovali systém, akým budeme hrať. Každý bol s tým oboznámený a nakoniec to dopadlo na výbornú. Všetko do seba zapadlo.“

VÍŤAZNÝ POCIT

Mali ste už v deň zápasu s USA od rána víťazný pocit v duši?
„Presne tak! Veril som tomu, chlapcom som to hovoril a bol som presvedčený, že zvíťazíme. Robili sme pre to všetko. Zverencom som vravel, že sú nesmierne blízko k úspechu a že pre nich je to najdôležitejší zápas kariéry. Hovoril som im o tom, že šance sú pol na pol a aby zabudli na papierové predpoklady. Vedeli, kde sú naše prednosti. Nakoniec to vyšlo! Nebolo rozhodujúce, kto ako korčuľuje, kto má akú defenzívnu činnosť, ale kolektív. Naši chlapci sa s tým stotožnili na sto percent. Pochopili to však až v zápase, v stave, keď sme viedli. Potom už išli všetci na plné obrátky a verili vo víťazstvo. S odstupom času si hovorím, že nebyť chýb v defenzíve z úvodu, možno by iní ani nezistili, že máme tak skvelého brankára. Pomohli sme mu na seba upozorniť, cha, cha...“

Aký bol váš pocit po poslednom klaksóne?
„Úžasný. Uľavilo sa nám a povedali sme si, že to predsa len vyšlo. Niekto vravel, že to bolo šťastie. Ja tvrdím, že šťastie v hokeji neexistuje. Môže to byť len súhra viacerých okolností. V zápase s USA to bolo o psychickej pripravenosti. Keď som v druhej tretine na hráčoch Ameriky videl, ako im odskakujú puky, bol som presvedčený o tom, že v tom zápase neprehráme! Najdôležitejšie bolo, že som videl víťaznú vôľu na každom jednom hráčovi v drese s dvojkrížom na prsiach! Individuality išli bokom, rozhodla kolektívna súdržnosť a samozrejme výborný výkon brankára Janusa.“

SO ŠVÉDMI ÚNAVA

S jedlom rastie chuť. Verili ste si aj v semifinále?
„Tam som veril dokonca ešte viac. Dlho nám zápas vychádzal. Bohužiaľ, len naším úbytkom síl nás dokázali oddýchnutí Švédi zdolať. Upozorňujem, že naši hráči sú skvelo fyzicky pripravení. Každý, kto má objektívny názor, vie, že môžeme so Švédskom vyhrať, ale nie ho pravidelne zdolávať. To jednoducho nie je možné. V tých podmienkach to však nebol rovný boj. Nemali sme sily. Únava bola napokon silnejšia.“

Dodali posledné štyri zápasy na turnaji chlapcom dostatok síl na ďalšie napredovanie v ich kariére?
„Jednoznačne! Zdôrazňovali sme im, že len víťazstvá a dobré výkony v týchto dôležitých zápasoch ich môžu posúvať ďalej. V prvom rade sme ich upozorňovali na kolektívny výkon, ktorý bol pre nás alfou a omegou. Bez neho by sme to ďaleko nedotiahli. Ak by sme hrali v skupine o záchranu, nikto by si ich ani nevšimol. Skauti a ľudia pohybujúci sa už vo vyššom hokeji na zápasy o záchranu nechodili. Všetci sa koncentrujú len na tých najlepších. Každý hľadá víťazné typy, ktoré sa dokážu nabudiť práve v stretnutiach, v ktorých o niečo ide. Typy, ktorých výkonnosť rastie s dôležitosťou zápasu a chcú ich prirodzene vyhrávať a rozhodovať ich. Nikto nepotrebuje hokejistu, ktorý je individuálne skvelý, ale nedokáže vyhráva't. Hokej je len o víťazstvách.“

LÍDRI BOLI PRIRODZENÍ

Profilovali sa lídri mužstva aj mimo ľadu?
„Musím povedať, že kolektív bol veľmi funkčný, harmonizoval spolu, ale to bolo aj našim cieľom! Vedúce osobnosti vyšli z kolektívu prirodzene. Boli to chlapci, ktorí nosili ‚céčko‘ a ‚áčka‘ na dresoch. Mertel, Kytnár, ale aj Juro Valach boli pre mužstvo prirodzenými autoritami, rešpektovaní a koniec koncov, boli aj lídrami na ľade a aj mimo neho.“

Žilo mužstvo počas troch týždňov v Kanade výlučne hokejom? Nenarušil jeho život nejaký bočný vplyv?
„Nie, nič. Hráčov sme nemuseli kontrolovať. Všetci sa v čase osobného voľna koncentrovali na hokej. Nepotrebovali sme ich pozorovať, či správne regenerujú alebo sa niekde neflákajú.“

NEPOROVNATEĽNÉ PODMIENKY

Sú dnešní hráči lepšie mentálne pripravení na cudzí svet, než ako tomu možno bývalo v minulosti?
„To je ťažká otázka. Kvalita života sa prirodzene mení. V dnešnom čase už nemáme dôvod byť vyplašení, žijeme v inej dobe. Boli sme síce ďaleko od domova, ale rovnaké podmienky pre život ako na Slovensku sú aj v Kanade. Rozdiely sú samozrejme v iných veciach.“
Napríklad?
„Bavme sa o hokeji. Vybavenosť a zázemie okolo tohto športu je v Kanade neuveriteľné. Či už v Kitcheneri alebo Hamiltone, kde sme hrali prípravné zápasy, boli juniorské tímy vybavené tak, že o tom by mohli takmer všetky tímy v extralige u nás len snívať. Kto čaká, že budeme pravidelne dosahovať výsledky svetovej špičky, mal by sa okamžite zobudiť. Kto si myslí, že dokonalé podmienky na Slovensku vytvorené sú, je na veľkom omyle. Hráč má k dispozícii úplne všetko, čo je základným predpokladom na to, aby sa mohol sústrediť len a len na hokej. Všetci sme sa čudovali, koľko materiálu spotrebuje mužstvo ako Tampa Bay, ale prišli sme do juniorskej šatne my a mali sme úplne všetko. Od pien na holenie, cez strojčeky, ovocie, zásobníky ľadu, pások na hokejky, všetko!“

Čo si myslíte, kedy také niečo zažijeme aj u nás?
„Treba si prirodzene uvedomiť, že v Kanade je hokej veľmi populárny. Kanadskí chlapci zoderú za život trikrát viac korčúľ, ako tí naši a tam sa už ani tá najlepšia metodika nedá oklamať. Môžete chodiť do tých najlepších kurzov a jazykových škôl, ale keď sa narodíte v krajine, akou rečou by ste chceli rozprávať, vaše znalosti sú na nepochybne vyššej úrovni.“

Čo nám najviac chýba?
„Štadióny, ľadové plochy a veľa, veľa tréningu. Vieme si zmerať sily s tými najlepšími, to sme aj dokázali. Kto má však zdravý rozum a pozrie sa na to triezvo - dosiahli sme malý zázrak!“

DOSTALI SME SA DO ŠPIČKY, ALE...

Bolo konečné štvrté miesto na turnaji málo alebo naopak veľa?
„Od začiatku sme deklarovali, že naším cieľom je štvrťfinále. Vyhlasovali sme to už v lete, keď sme pripravovali stratégiu, akou sa budeme na šampionáte prezentovať. Určili sme si aj to, čo budú naše prednosti. Extraligové zápasy sme využívali ako výbornú prípravu pred šampionátom. Viem, že herný prejav sa mnohým ľuďom nepáčil, ale boli aj takí, ktorým sa to pozdávalo. Náš prejav bol agresívny a snažili sme sa hrať rýchly hokej. Boli sme prekvapení z toho, že sme sa na turnaji dostali až tak ďaleko, ale zároveň sme sa zaradili do spoločnosti najlepších krajín v juniorskom veku. Medailu sme mali na dosah a, samozrejme, že sme ju chceli získať. Dostali sme sa do špičky, ale musíme si uvedomiť, že nie sme pripravení na to, aby sme tam teraz patrili stabilnejšie. Kde sme sa však na tomto šampionáte dostali, je výsledok našej práce. Umiestnenie ale objektívne postavenie slovenského mládežníckeho hokeja neodzrkadľuje.“

NAJTALENTOVANEJŠÍ PÁNIK

Keď sme sa Štefana Mikeša opýtali, ktorí z našich mladých hráčov má najväčšiu šancu stať sa hviezdou svetového hokeja, z voleja odpovedal:
„Najviac talentu má v sebe Rišo Pánik. Škoda, že bol do novembra limitovaný zranením. Som presvedčený, že by ukázal ešte viac. U talentovaných chlapcov však nastáva niekedy uspokojenie. Dúfam, že to nebude Rišov príklad a svoj potenciál využije naplno!“

UŽ NIE SOM MLADÝ TRÉNER

Na Slovensko prišiel v lete 2007 Štefan Mikeš ako relatívne neznámy tréner, čo prilievalo olej do ohňa pochybovačom. Bol úspech na svetovom šampionáte jeho najväčším v trénerskej kariére?
„Niekoľko úspechov mám za sebou. Pre mňa je toto pätnásta sezóna v profesionálnom hokeji. Podarilo sa mi vyhrať dva razy play-off, množstvo ťažkých zápasov. U mňa je to tak, že si najviac cením vždy posledný úspech, lebo na tie predošlé sa zabúda. Čo sa týka pochybovačov, mne to neprekáža, jednoducho si ich nevšímam. Kým vonku sú nové veci podporované, na Slovensku sa im venuje veľa priestoru na spochybnenie. Keď sme začali budovať dvadsiatku, takmer všetci to spochybňovali. Ten projekt je však v princípe takmer totožný, ako bývali vojenské Dukly alebo strediská talentovanej mládeže. K tomu by sme sa mali vrátiť.“

TOMÁŠ ŠTULAJTER FOTO SITA/MICHAL MIARTUŠ, TASR/RADOVAN STOKLASA ZDROJ: http://www.denniksport.sk/clanok?id=65918



Primátor ma veľke srdce, k hokeju (lukysnaj | 07-01-2009)

V Bielorusku vytvorili rozvojový program, v rámci ktorého má vyrásť hokejový štadión v každom meste s počtom obyvateľov nad 100-tisíc! Takých sídiel je v krajine šestnásť. Po získaní samostatnosti v roku 1992 boli v Bielorusku tri kryté hokejové haly. Hokejové stánky teda rastú ako huby po daždi. Mesto Bobrujsk obýva asi 230-tisíc ľudí. V júni tam slávnostne dokončili výstavbu haly, ktorá je skutočnou pýchou športovej architektúry nielen v postsovietskej krajine, ale v celej Európe. Aréna s názvom Čižovka pojme sedemtisíc sediacich divákov a dokončili ju necelé dva roky od prvého výkopu. Túto viacúčelovú halu otvorili v júni slávnostným zápasom výberu domácich hviezd proti zvyšku sveta. Najkrajším krytým štadiónom v krajine sa už čoskoro stane Aréna Minsk. Športový zápas či koncert bude môcť na vlastné oči v nej uzrieť až 15-tisíc divákov. Bielorusi berú snahu usporiadať šampionát v roku 2014 naozaj vážne. Touto iniciatívou by sa mali inšpirovať aj kompetentní u nás. Už dlho sa veľa rozpráva a hľadá riešenie, no čas beží, a ak sa v snahe začať stavať nový štadión v Petržalke, či aspoň rekonštruovať Nepálov štadión nezlepšíme, môžeme sa začať pripravovať na medzinárodnú blamáž ! ZDROJ: Denník Šport



Ďakujeme našim U20 (admin | 07-01-2009)

Dobrý deň,

V mene celého petičného výboru iniciatívy “Spojme sa pre hokej” a zároveň v mene fanúšikov slovenského hokeja na Slovensku aj v zámorí, by sme chceli touto formou poďakovať a zagratulovať naším mladým hokejistom za krásny hokejový zážitok a nádherne 4.miesto z kanadských MS do 20 rokov.

Po takmer 10 rokoch, je to obrovsky úspech nášho celého slovenského hokeja, našej mladi a našich budúcich generácii. Bojovali statočné a do posledných síl, nechali na lade všetko, ako sa hovorí nechali tam svoje srdce.

Prežívali sme s Vami každú minutú každého zápasu. Pred šampionátom naším hráčom nikto neveril a určite necítili podporu, ktorú tak potrebovali. Napriek tomu sme my, ako i veľká časť fanúšikov, dúfali v takýto výsledok, ktorý slovenský mládežnícky hokej už nutne potreboval.

Ukázali ste svetu, že náš hokej je stále hodný rešpektu. Veríme, že tato krásna vlna optimizmu bola potrebná nie len pre všetky naše športy ale aj pre našu národnú hrdosť.

Hlavné je teraz nezaspať na vavrínoch a pracovať na sebe ďalej. Príkladom nám môžu byť Švédi - pred pár rokmi sa v kategórií U 20 zachraňovali, potom k tomu pristúpili ináč, zišli sa odborníci, prediskutovali a kde sú teraz? Nielen výsledkovo, ale ich mužstvo je už dlhodobo v mládežníckej kategórii na špici a na každé MS 20 cestujú s jediným cieľom - vyhrať ho!

Dúfame, že tento úspech nebude len ojedinelý jav, ale že sa stane dlhodobým trendom zlepšovania kvality mládežníckeho hokeja, že nebude slúžiť ako pohodlná posteľ, ale ako odrazový mostík na opätovné pozdvihnutie slovenského hokeja na svetovú úroveň.

Na zaver, Vám želáme veľa úspechov vo Vašich budúcich kariérach a životných cestách.

Petičný výbor iniciatívy „Spojme sa pre hokej“ http://spojmesaprehokej.sk/

Tento článok sme dnes ráno posielali do všetkých médií.



Prechod na vlastnu domenu (admin | 06-01-2009)

Vitajte priatelia Slovenskeho hokeja na nasej stranke.
Stara adresa webu bola: http://spojmesaprehokej.tym.sk/ ... bolo to na free servri a s tym boli spojene technicke problemy. Preto sme sa rozhodli, ze si zaplatime vlastnu domenu a vysledok je na svete.
Novy web sme spustili 6.1.2009. Novy dizajn stranky Vas verim prijemne prekvapil.
Pribudli nove casti webu, ktore sme nazvali Clanky a Blogy. Na clanky mozete len reagovat. Pisat ich moze len admin a moderatori webu. Ak chcete napisat nieco vlastne, pouzite sekciu Blogy, kde mozte napisat svoj nazor, na ktory mozu ostatni registrovani uzivatelia reagovat.
V pripade akychkolvek otazok, prosim, pouzite sekciu Kontakt. Na uvod to staci.

Dakujem a este raz by som Vam chcel popriat vela uspechov v Novom roku 2009.

Admin Marek Duľa

Ukáž reakcie(1)